Šepot vetra.

19. listopadu 2016 v 14:38 | Yuki |  Jednorazovky
Kráčam súmračnou krajinou.Spoločnosť mi robia stromy, ich holé konáre čnejú do neba ako ruky zatratených , prosiace o nebo pokoja.Pod nohami mi praskájú staré kosti miešajuce sa s hlinou.Neviem koho su to kosti.Neviem čo je zač, táto krajina .Moje kroky vedie niekto iní ako ja a moja mysel. V ušiach mi znie šepot, šepot môjho jediného spoločníka, ktory mi je priateľom aj nepriateľom.Je mi sluhom no aj pánom.Je mi všetkým aj ničím.On vedie moj krok.Sviší, ozýva sa, po medzi stromy.Jeho hlas ma upokojuje a nadchína.Milujem ho .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martin Mundier Martin Mundier | 19. listopadu 2016 v 16:47 | Reagovat

mistické

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama