Ostrovy.

13. listopadu 2016 v 20:21 | Yuki |  Jednorazovky
Všade, kde oko dovidelo, bola iba voda.Šíre nekoneč more vody. Biele čipky z peny sa rozbijali o ostré útesi.Útesi patriace vysokému ostrovu.Na ostrove trnonoval zlatý palác oblkopený smaragdovými horami.
V tomto zlatom paláci kraľoval veľmi bohatý,veselý kráľ.Tento bohatý a šťasný kráľ, mal veselý a štasný ľud. V tomto malom kraľovstve netrpel ľudia žiadnym hladom, či strachom z vojen.Každý večer sa tam usporiadavali bohaté hostiny.Stoly sa prehybali pod ťarchou jedla od výmislu sveta.Vzduchom sa niesla veselá hudba, miešajúja sa s radosným smiechom a vravov ľudí.
Tento štasný kráľ mal jednu krásnu a múdru céru.Táto cera sa rada dívala cez balkón, pozorovala pestrý ohňostroj.
Niekoľko stovky metrou stál v búrkou bičovaný ďalší vysoký a mohutný ostrov.Divoke vlny prašili o holé kamene útesu.No napriek tomu,že bol mohutný a veľký jeho hlava nebola korunovaná zelenými horami, či ligotavými vodopádmi Bol rovný a vyprahnutý.Stále bol mučený výkymi počasia.A napriek tomu bol obývaný.Bol tamaj palác, aj král, no nebol bohatý a štasný.Ľud bol sužovaný hladom a bojmi.Vojna a hnev zničila všetko. Aj tento smutný,nahnevaný a uzavretý kráľ mal syna.Tento mladý princ bol smutný z toho ako vypadá ich kráľovstvo.No vedel, že ostatné kráľovstvá im nepomôžu,pretože každý myslel sám na seba.Aj jeď neboli odseba tak vzdiaľený.
Nevedel čo máml robiť.Smutne s štipkou závisti sa díval cez terasu starého,rozbitého paláca.Pozoroval ligotavé záblesky, farebních, svetiel ohňostroja.
Tam bolo svetlo a radosť tu tma a smútok.Bo to beznádej.
Raz v jeden deň sa dívala ptincezná na neďaleký pustý ostrou. Začala ho pozorovať, čoras častejšie.Jej mysel začala nahlodávať zvedavosť, až kym jej mysel a celé jej bytie neovladol ten ostrou.
Nemohla sa na nič sústrediť,nemohla nič jesť a piť.Kráľ si počase všimol ako sa trápi.Spýtal sa čo jej je.Ona sa mu zdôverila.Kráľa to prekvapilo, no zahodil to zahlavu.Snažil sa ju priviesť k iním myšlienkam.Usporadúval väčšie a honosnejšie hostiny a zábavy.Ale to princezninu zvedavosť neutisilo,prave naopak, ešte viac ju to motivovalo.V hlave jej skrsol plán.
Viedno popoludnie navštivila kráľovského vynálescu,zdôverila sa mu so svojim nápadom.Vynálesca jej s radosťou spilu jej požiadavky a tak s remeselníkmi splnili jej sen.
Princ sa zaoberal prácov, keď sa ho jeden zo sluhov vyrušil.Princ s údivom a neveriacky, nasledoval jeho krok.Zaviedol ho von na opustenú planinu.
Princ zamrzol v pohybe , pri pohľade na obrouský balón s košom z ktorého vystupila neznáma osoba. Štíhla osoba zahalena v plášti sa k nemu opatrne blížila.Za chrbtom sa jej obiavila ďalšia mohutná postava.Princ sa prebral.Prešiel do obraného postoja .Osoba v plášti zdvihla ruky na primerie,potom zložila kapucu.Princ ohromene vyvalil oči .Pohľad na krásnu princeznu mu zobral reč.Princezna s odvahou pristupila k nemu a s úsmevom sa mu prectavila.Princ ako vosne sledoval priceznu, čo mu hovorila a ukazovala.
Prešlo veľa času.Dva ostrovy osamotené stojace v mori neďaleko seba, už neboli sami ako predtým.Ostovy,královstvá boli spojené mohutnými mostami.Cez tieto mosty prechádzali ľudia.Navzájom sa spoznávali, kým medzi sebou nevytvorili putá.Puták, ktoré zmenili ich životy.
A tak bohatý a šťastný kráľ pomohol tomu chudobnému a smutnému.Po jeho pomoci sa druhé kráľovstvo zmenilo na veselé a šťastné.
Princezná a princ nezostali pri jednom ale spolu, začali spájať ďaľšie osamotené kráľovstva.A tak samotné ostrovy stojace v mori beznádeje a útrap, bičované búrkami.U ž neboli sami ale spojené putam priaťeľstva.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martin Mundier Martin Mundier | 13. listopadu 2016 v 21:03 | Reagovat

krassne a pravda

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama