Listopad 2016

Fantá....

30. listopadu 2016 v 15:56 | Yuki |  Fantasy
Po dlhom čase tu niečo dám



Po dlhom čase.

30. listopadu 2016 v 15:19 | Yuki |  Téma týždňa
Po dlhom čase napadol sneh. waw. Som veľmi šťasná a dojatá. Máme tu zimu. Dúfam, že to vydrží až do vianoc a ešte dalej...... Překvapený Smějící se

Fantázia

22. listopadu 2016 v 17:26 | Yuki |  Fantasy
Fntázia je svet neobmedzených možností v ktorom sme my tvorcovia.Mali bohovia.Dokážeme všetko na čo si len zmyslíme, taký sme v našej mysli, v našich snoch.Ale môžeme byť aj v realite.
Ak tomu budeme veriť a chcieť z hĺbky svojho ja.


Len my máme kľúč k svojmu srdcu.

22. listopadu 2016 v 7:58 | Yuki |  Niečo na zamyslenie
Mňa a moju sestru zaujíma ezoterika a iné podobné veci.Pred časom našla jednu skvelú stránku.Veci, ktoré tam boli mi zmenili život.
Možno aj vám zmenia...
https://anitram.wordpress.com/cesta-k-sebe/

Sila tvojej mysle.

22. listopadu 2016 v 5:47 | Yuki |  Niečo na zamyslenie
Buď optimista , aj keď je to často krát ťaške.Svet z pozitívnym myslením je krajší.Nielen pre teba ale aj ostatných.
Mysli na to čo chceš a to sa ti splní ale musíš tomu veriť.Nenechaj sa len tak zastrašiť strachom a pochybnosťou.

Šepot vetra.

19. listopadu 2016 v 14:38 | Yuki |  Jednorazovky
Kráčam súmračnou krajinou.Spoločnosť mi robia stromy, ich holé konáre čnejú do neba ako ruky zatratených , prosiace o nebo pokoja.Pod nohami mi praskájú staré kosti miešajuce sa s hlinou.Neviem koho su to kosti.Neviem čo je zač, táto krajina .Moje kroky vedie niekto iní ako ja a moja mysel. V ušiach mi znie šepot, šepot môjho jediného spoločníka, ktory mi je priateľom aj nepriateľom.Je mi sluhom no aj pánom.Je mi všetkým aj ničím.On vedie moj krok.Sviší, ozýva sa, po medzi stromy.Jeho hlas ma upokojuje a nadchína.Milujem ho .

Vietor.

19. listopadu 2016 v 14:19 | Yuki |  Niečo...
Sedim na gavči a počúvam ako von, píšti fugami cez okná vietor.Dívam sa naň von, cez sklo.Ako sa jeho sila zmieta stromamy ako sa prehýbajú pod jeho silov.
Napadámi, že sme ako vietor.Ras sme pokojný a jemný ako vánok, inokedy rostopašný ako vietor hrajúci sa z listami stomov.A no niekesy zas, divoký ako výchor, zmirtajúci svet okolo seba.

Tabu.

18. listopadu 2016 v 10:15 | Yuki |  Téma týždňa
Pre každého z nás je tabu niečo iné ale máme aj mnoho spoločných, ktoré ignoruje celá spoločnost. Niektorý, preto , že sa im to nepáčí. Další, pretože im to je jedno a posledný, pretože sa toho boja. A čoho sa to týka, no je toho mnoho. Rôzne pohlavné choroby, rakovina a iné choroby. Dalšie sú šikana, zdieranie. Tie ťašie sú vojny, či globálne otepľovanie, ktoré sprevádza mnohé výkyvy počasia.A mnohe dalšie sú tu preto, že z nich robíme tabu. Musíme sa prebrať a začať niečo robiť inak je po nás.
Hlavné je začať od seba, ked zmeníme sami seba.Pohľad na tento svet, môžete zmenit i jeho. Ale hlavne je chcieť a veriť tomu, že to dokážete.


Ostrovy.

13. listopadu 2016 v 20:21 | Yuki |  Jednorazovky
Všade, kde oko dovidelo, bola iba voda.Šíre nekoneč more vody. Biele čipky z peny sa rozbijali o ostré útesi.Útesi patriace vysokému ostrovu.Na ostrove trnonoval zlatý palác oblkopený smaragdovými horami.
V tomto zlatom paláci kraľoval veľmi bohatý,veselý kráľ.Tento bohatý a šťasný kráľ, mal veselý a štasný ľud. V tomto malom kraľovstve netrpel ľudia žiadnym hladom, či strachom z vojen.Každý večer sa tam usporiadavali bohaté hostiny.Stoly sa prehybali pod ťarchou jedla od výmislu sveta.Vzduchom sa niesla veselá hudba, miešajúja sa s radosným smiechom a vravov ľudí.
Tento štasný kráľ mal jednu krásnu a múdru céru.Táto cera sa rada dívala cez balkón, pozorovala pestrý ohňostroj.
Niekoľko stovky metrou stál v búrkou bičovaný ďalší vysoký a mohutný ostrov.Divoke vlny prašili o holé kamene útesu.No napriek tomu,že bol mohutný a veľký jeho hlava nebola korunovaná zelenými horami, či ligotavými vodopádmi Bol rovný a vyprahnutý.Stále bol mučený výkymi počasia.A napriek tomu bol obývaný.Bol tamaj palác, aj král, no nebol bohatý a štasný.Ľud bol sužovaný hladom a bojmi.Vojna a hnev zničila všetko. Aj tento smutný,nahnevaný a uzavretý kráľ mal syna.Tento mladý princ bol smutný z toho ako vypadá ich kráľovstvo.No vedel, že ostatné kráľovstvá im nepomôžu,pretože každý myslel sám na seba.Aj jeď neboli odseba tak vzdiaľený.
Nevedel čo máml robiť.Smutne s štipkou závisti sa díval cez terasu starého,rozbitého paláca.Pozoroval ligotavé záblesky, farebních, svetiel ohňostroja.
Tam bolo svetlo a radosť tu tma a smútok.Bo to beznádej.
Raz v jeden deň sa dívala ptincezná na neďaleký pustý ostrou. Začala ho pozorovať, čoras častejšie.Jej mysel začala nahlodávať zvedavosť, až kym jej mysel a celé jej bytie neovladol ten ostrou.
Nemohla sa na nič sústrediť,nemohla nič jesť a piť.Kráľ si počase všimol ako sa trápi.Spýtal sa čo jej je.Ona sa mu zdôverila.Kráľa to prekvapilo, no zahodil to zahlavu.Snažil sa ju priviesť k iním myšlienkam.Usporadúval väčšie a honosnejšie hostiny a zábavy.Ale to princezninu zvedavosť neutisilo,prave naopak, ešte viac ju to motivovalo.V hlave jej skrsol plán.
Viedno popoludnie navštivila kráľovského vynálescu,zdôverila sa mu so svojim nápadom.Vynálesca jej s radosťou spilu jej požiadavky a tak s remeselníkmi splnili jej sen.
Princ sa zaoberal prácov, keď sa ho jeden zo sluhov vyrušil.Princ s údivom a neveriacky, nasledoval jeho krok.Zaviedol ho von na opustenú planinu.
Princ zamrzol v pohybe , pri pohľade na obrouský balón s košom z ktorého vystupila neznáma osoba. Štíhla osoba zahalena v plášti sa k nemu opatrne blížila.Za chrbtom sa jej obiavila ďalšia mohutná postava.Princ sa prebral.Prešiel do obraného postoja .Osoba v plášti zdvihla ruky na primerie,potom zložila kapucu.Princ ohromene vyvalil oči .Pohľad na krásnu princeznu mu zobral reč.Princezna s odvahou pristupila k nemu a s úsmevom sa mu prectavila.Princ ako vosne sledoval priceznu, čo mu hovorila a ukazovala.
Prešlo veľa času.Dva ostrovy osamotené stojace v mori neďaleko seba, už neboli sami ako predtým.Ostovy,královstvá boli spojené mohutnými mostami.Cez tieto mosty prechádzali ľudia.Navzájom sa spoznávali, kým medzi sebou nevytvorili putá.Puták, ktoré zmenili ich životy.
A tak bohatý a šťastný kráľ pomohol tomu chudobnému a smutnému.Po jeho pomoci sa druhé kráľovstvo zmenilo na veselé a šťastné.
Princezná a princ nezostali pri jednom ale spolu, začali spájať ďaľšie osamotené kráľovstva.A tak samotné ostrovy stojace v mori beznádeje a útrap, bičované búrkami.U ž neboli sami ale spojené putam priaťeľstva.




Fantasy...... :D

12. listopadu 2016 v 18:19 | Yuki |  Fantasy
Je to najkrajšie čo môže byť.


Fantasy..

12. listopadu 2016 v 18:15 | Yuki |  Fantasy

Fantasy zimná krajina.

12. listopadu 2016 v 18:12 | Yuki |  Fantasy
Ked je tá moja milovaná zima. Našla som pár krásnych obrázkov.


Fantasy svet .

12. listopadu 2016 v 18:03 | Yuki |  Fantasy
Milion spôsobou, milion vecí, milion krás.


Fantasy krajina.

12. listopadu 2016 v 18:00 | Yuki |  Fantasy
Fantasy svet bez hraníc.Nemá hranice, načo jej budú.


Fantasy mesto

12. listopadu 2016 v 17:58 | Yuki |  Fantasy
Dalších pár obrázkov.


Fantasy

12. listopadu 2016 v 17:55 | Yuki |  Fantasy
Moj svet je plný fantázie. V mojej hlave. :D Milujem ju a neviem si bez nej predstaviť život. Bez fantázie je svet smutný bez farebný, preto je najlepšie ho mať pný farieb.

Všetko najlepšie.

11. listopadu 2016 v 17:49 | Yuki |  Niečo...
Tento článok venujem môjmu dobrému priateľovi k jeho narodeninám aj meninám, ktoré dnes slávi. Je to super človek, ktorý mi veľa dal a veľa ma naučil.Dakujem.
Prajem mu všetko naj, čo sa len môže dať. Aby vo svojom živote stretával samých dobrých ľudí.Nech ho má plný svetla a ak sa vňom obiavi temno a smútok, nech nestráca nádej, pretože sú tu ľudia, ktorý pri ňom stoja.Mám ťa rada.

Rodina.

8. listopadu 2016 v 22:44 | Yuki |  Niečo na zamyslenie
Rodina sa môže byť pokrvná ale aj nie.Môžu to býť najlepší pratelia, kolegovia, či domáci miláčik.
Rodina je rodina, aj keď sa pohadate,či dokonca zmlatite.Láska rodine prekona skoro všetko.Je to silné puto,ktoré tak ľshko nepretrhe.Je to jedna zmála istôt v živote.A ďakujem Bohu ,že ju mám.

Nesuď knihu podľa obalu.

8. listopadu 2016 v 20:07 | Yuki |  Niečo na zamyslenie
Nedúď knihu podľa obalu.Tímto príslovím sa snažim riadiť vo svojom živote.Vždy keď stretnem alemo, len zahladnem nejakého človeka,ktorý mi nesedí.V hlave sa snažim spomenúť si na tieto slová.Aj keď, pri niektorých ľufoch,ktorý su obzvláš hnusní je to ťaške realizovať.Je treba si uvedomiť, že aj my máme svoje chyby.

Písanie.

8. listopadu 2016 v 19:38 | Yuki |  Niečo...
Milujem písanie.Vyjadrovanie myšlienok, oživovanie predstáv,fantazie.Je to niečo úžasné, aj keď niesom zdatná v gramatike a mala som dodť často, veľkú kritiku.Nezazlievam je to potrebné.Ale, aj tak ma to neodradilo.
Už ako decko som písala bribehy svpjej fantázie.Život si bez toho nedokážem predstaviť.