Jeden sen malého vtáčika

21. března 2015 v 13:19 | Yuki |  Téma týždňa
Bol jeden vrabčiak, menoval sa Edo. Edo na pohľad rovnaký ako ostatný v jeho rodine a predsa iný. Jeho inakosť sa skrývala v jeho malom srdci. Bol to jeden jeho odvážny sen, či túžba skôr by sa dalo nazvať.
A čo to bolo? No náš malí Edo túžil mať ostré tesáky ako britva, štyrí rýchle, neposedné nohy, uši čo zachytia všetko a veľký nos, čo všetko vypátra. A aj hustí, kožku, čo zimu odplaší. Eduard chcel byť psom.
"A to prečo?"pýtali sa ho zo smichom ostatný. Na čo im hrdo a bes štipky hanby odpovedal takto. "A prečo nie. Pes je veľký, silný. Má zuby čo rozdrvia kosti. Bystré oči, ktorým neunikne nič. Citlivé uši a nos čo je ako radar a hlavne sa ho nik nebojí. Smelo a nebojácne si kráča ulicami, narozdiel od nás, čo sa zľakneme každého menšieho zvuku, či pohybu.
"Ale, nemá krídla čo uletia,"obhajovali sa.
"Male telo čo sa aj do malej dierky skryje."
"A krásne hlások."
Tieto argumenty, čo i by boli pravdivé, on si stál za svojim pevne.
Byť psom je lepšie ako vrabcom a hotovo!"vyhlásil ostro. Ostatné vrabce sa, buď smiali alebo neveriacky krútili malými hlávkami.
"On sa musel zblázniť,"hovoril jeden.
"Musel spadnúť z hniezda, kde bol ešte malí,"pridal sa ďalší.
"Prežral sa červíkov a to mu udrelo na mozog."
Snažili sa mu to vyhovoriť, no on sa nedal. Bol to ako trieskania bambusu o zem.
S hnevom odletel preč.
Smutný a nahnevaný pristál na konári strej brezy. Ta sama stála na okraji cesty.
S prázdnym pohľadom sa díval na ruch mesta. Na postavy ľudí mihajúcich sa na okolo. Pár lesklých očí zaujal pohyb. V tom ruchu ulice sa, po medzí ľudí preplietol jeden túlavý psík. Pozorne ho pozoroval. A v duchu si predstavoval ako by to bolo.
"Naozaj tak veľmi chceš byť týmto stvorením,"ozvalo sa od odniekiaľ.
Edo sa otočil za hlasom. Na neďalekom konári sedel vrabec, ale tento bol trocha nezvyčajný, pierka na koncoch krídel boli zlaté.
Chvíľu sa naň ohromene díval, potom odpovedal.
"Áno chcem. Život psa je naozaj zábavný."
"Naozaj?"
"Naozaj."
"Tak budíš, nech je po tvojom."
Nevedel ako sa to stalo, ale zrazu jeho oči zahalil závoj tmi.
Zo tvrdého spánku ho prebrala ostrá zmes vôni.
Vyhrabal sa na nohy. Sprvoti ničomu nerozumel, ale potom si to uvedomil a bol z toho vedľa ako ta jedľa.
V ten istí deň, keď sa slnko ukladalo na spánok. Edo veselo a šťastne pobehoval po uliciach mesta. Plnými dúškami si užíval každí okamih svojho nového života. Behal, štekal, naháňal všetko živé čo videl. Všetko bolo dokonalé, dokým sa neozval jeho žalúdok. Pokúsil sa loviť hmyz, ale to mu nešlo, nebol taký rýchli, ako keď bol vtákom a červíky mu nenasýtili hladný žalúdok, ktorí sa ozýval čoraz častejšie. Tak sa vídal na prieskum. S hladným žalúdkom začal uvažovať o svojom rozhodnutí. O tom aké to bolo a aké to je teraz. Ako tak blúdil hladný a vyčerpaný po uliciach mesta do mysle sa mu začali vkrádať pochybnosti. Boli dotieravé ako komáre za horúceho dňa.
"Tak sa zdá, že to nebol až taký dobrí sen."
Ale stým, už nemohol nič urobiť, aspoň si tak myslel.
Prešlo niekoľko dní kým, konečne natrafil na nejakú tu potravu.
Nos ho zaviedol k lavičke v parku. Na nej pokojne sedel muž a s veľkým nasadením si vychutnával vyprážané kuracie krídelká. Stál tam tak dlho, že slinami pod ním urobili mláku. V hlave mu skrsol plán, ktorí bol riskantný, ale nič inšie mu nenapadlo. Zobral všetku silu čo mu zostala a keď
sa muž nepozeral s rýchlosťou ako strela sa vyrútil na papieroví kýblik s mäsom. Z rachotom padol na zem. Edo nelenil, zhrabol do papule koľko sa mu zmestilo a trielil preč. Za sebou začul nahnevané hromženie muža. Keď si bol istí, že je bezpečí, tak si s pokojom vychutnal svoju korisť. Týmto spôsobom obživí sa mu darilo prežiť nejaký ten čas, dokým si naňho nezačali dávať pozor ľudia nevolali naňho odchytovú službu. Edo si bol istý svojou rýchlosťou, preto sa nebál. Ale prišla zima a jej moc ľadového žezla neuľahčovala život na ulici. Ale on sa nevzdával. Niekedy ho napadli spomienky na minulosť. So smútkom hľadieval na oblohu a spomínal aké to bolo.
Jedného veľmi chladného dňa sa Edo vybral na svoje obľúbené miesto, kde si bol istí, že nájde vyberané kúsky. Ale na jeho prekvapenie, tam naň čakali šarhovi a chytili ho. Akokoľvek sa snažil spierať nedokázal sa oslobodiť.
Edo skončil v malej tmavej klietke,obil nahnevaný a smutný štekot iných uväznených psov. Bojoval o svoju slobodu, ale časom ho opustila, nielen sila, ale aj nádej na slobodu.
A tak skončila voľnosť jedného malého vtáčika, ktorému sa splnil sen, ale mnoho krát do svojo konca ľutoval svoj sen.
"Biť vtákom nebolo, až také zlé."
Bola jeho posledná myšlienka.

V tichu jedného rána sa na modrú oblohu zniesol jeden malí vtáčik.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám to ?

ano 80% (4)
nie 0% (0)
ujde to 20% (1)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama